Organic, home made, raw – podobné nápisy, všade kde sa len pozrieš. Áno, aj to je Kostarika. Takýmito nápismi sme sa nechali zlákať aj my s Luckou a keďže sme obaja fanúšikmi blahodarných účinkov kvalitnej, organickej, čokolády (nie Milky či iných akože čokolád), boli sme sa pozrieť ako sa táto pochúťka vyrába. Od zberu úrody až po oblizovanie si jazyka a konzumáciu 🙂
1. Takto vyzerajú plody stromu kakaovníka. Zber úrody je síce až na jeseň, aj napriek tomu nájdete tieto plody na stromoch po celý rok. Akurát ich nie je na stromoch potrebné množstvo na zber. Každý hnilý, alebo plesnivý plod je dôležité čím skôr odstrániť, aby sa nenakazil celý strom.
Mne osobne sa na tejto čoklit farme najviac páčilo, že nielen čokoláda je vyrábaná organicky. Dokonca i cukrovú trstinu spolu s prísadami ako zázvor, čili atď si pestujú v spoločnej záhradke s kakaovníkmi.
2. A takto vyzerajú plody “kakaové bôby” zvnútra. Nevyzerá to vábne, že? 🙂 No chutí to úžasne, teda aspoň tá biela hmota okolo. Samotné semená, z ktorých sa robí čokoláda, sú trošku trpko-horké. Až sa náš sprievodca čudoval, že sme ich zjedli. Vraj to ešte nevidel, že by ich niekto takto zasurova zjedol. A my sme sa čudovali, prečo nám dáva ochutnávať niečo tak hnusne horké 🙂
3. Nasleduje fermentácia. Alebo kvasenie. Vraj je to veľmi dôležitá súčasť procesu. Ak som to celé správe pochopil (lebo v tej chvíli, keď som mal pozorne počúvať, snažil som sa zaostriť foťák na tukana sediaceho na strome). Asi aj on sa prišiel čo-to podučiť o čokoláde :-).
4. Sušenie kakaových zŕn. Kakaové bôby majú sami o sebe strašne nízku trhovú hodnotu. Aspoň teda v takom malom množstve ako vidíte na obrázku. V okolí rovníka v západnej Afrike sa nachádzajú najväčšie kakaové plantáže (aj keď najkvalitnejšie kakaové bôby rastú v strednej a južnej Amerike) a preto ich predávajú za naozaj nízke sumy.
No organická čokoláda je už o niečom inom. Dopyt po tomto sortimente rastie závratnou rýchlosťou. Veď kto si rád nepochutná na ovocí, či zelenine, o ktorých vieme, že boli vypestované bez pesticídov a podobných zránikov.
5. Praženie kávových zŕn. Po tomto kroku začína chuť kakaových bôbov po prvýkrát pripomínať čokoládu. Mňam!
6. Áno, dobre vidíte. Kakaové bôby rozdrvíme obyčajným kameňom. Žiadne stroje, žiadny černoch na pomoc. Oldschool ručná práca.
7. Že podvádza, keď používa elektrické pomôcky??? Ale nó, hádam nebudeme pol dňa čakať, kým zafúka poriadny vietor a oddelí nám zrno od pliev resp. jemnú škrupinu od čistej praženej čokolády. Ventilátor a fén na vlasy sú povolené.
8. Ale pri tomto kroku by som mechanickú (elektronickú, automatickú…) pomoc privítal! Poriadne som sa zapotil. A to som mlynčekoval možno 2 minúty, kým na niekto nevystriedal. Uff
Stále nechápem, ako z tých vysušených a upražených zŕn, pardón bôbov, vznikla takáto kašovitá hmota.
9. Poďme ju trošku osladiť. Čím iným, ako trstinovým cukrom priamo zo záhradky tejto čokoládovne. (viď. druhý obrázok zhora)
Trošku zamiešame. Poviem ti, skoro som mu strčil prst do hrnca, tak úžasne to vyzeralo.
10. Konečne servírujeme. Nechcem nikoho dráždiť a provokovať, ale chutilo to naozaj úžasne!
Jednu za mamičku, druhú za ocinka a ďalšiu za toho, kto si tento článok pozrel až sem 🙂
11. A takto vyzerá finálny produkt, ktorý si môžete kúpiť v obchode. Farebne sú rozdelené jednotlivé chute, od vanilky, cez spomínaný zázvor až po pomarančovú príchuť. A pozor, v takomto stave vydržia len cca 4 týždne.
Hmm, tak čo? Páčil sa Ti tento článok? Ak tu nájdem o pár dní aspoň pár lajkov, tak možno pridám aj ďalší. Napríklad o tom, ako sa k nám dostanú banány (aj keď to už takýto organický proces nebude 🙁 )
