Čo Ti prvé napadne pri vyslovení slova Filipíny? Nádherné pláže, úžasná príroda, či neskutočne milí a pohostinní ľudia Alebo máš strach v očiach pred krádežami, únosmi, či hlavným mestoom s hroznou povesťou?
Ja som si tie prvé prívlastky nevymyslel. Takto reagujú ľudia v mojom okolí a bežne na fórach na Internete, pri spomenutí tejto krajiny.. Ale aká je naozaj pravda? Čo ma viedlo k takémuto nadpisu a prečo si myslím, že by mali byť Filipíny na itineráry každého cestovateľa? Poďme na obľúbené číslovanie 🙂
1) Nuda? Tú tu nemáš šancu zažiť!– Filipíny sa skladajú z vyše 7500 ostrovov, (cca 2 tisíc je neobývaných). Na týchto ostrovoch nájdete často tie najkrajšie panenské pláže s úžasným hebkým, bielym pieskom, čarovné zátoky, obrovské vodopády, kopce, hory, sopky, osady atď, atď. Naozaj neviem či existuje krajina, ktorá vám ponúkne viac zážitkov na jednom mieste.
Raz za mesiac môžete vidieť slávnych tancujúcich väzňov vo väzení s najvyššou ostrahou v CEBU. Nezabudnuteľný zážitok!
Napr. na našom ostrove CEBU sme šnorchlovali so žralokmi veľrybými, zažili asi najkrajší podmorský svet, či skákali zo 16 metrových vodopádov (teda aspoň ja). Potom tu máte ostrov Palawan, ktorý je údajne najlepší ostrov sveta, kde uvidíte prekrásne prírodné scenérie…no proste nniet sa čomu čudovať, že práve na tomto mieste (konkrétne El Nido) napísal Alex Garland svoj bestseller The Beach, podľa ktorého bol nakrútený rovnomenný film s Leom DiCapriom. Či ostrov Siargao – top surfistickú destináciu JV Ázie, či obľúbený Bohol, kde môžete stretnúť slávne opičky Tarsier. A v neposlednom rade turistický Boracay s jednou z najkrajších pláží sveta. Proste zvýraznené, podčiarknuté : Obdivujem toho, kto si trúfa spraviť detailného knižného sprievodcu Filipínami. Takú veľkú knihu by som veru so sebou nevláčil :D.
2) Takmer žiadne jazykové bariéry – Angličtinu sa tu učia deti od základnej školy a preto sa niet čudovať, že Filipíny sú tretím najväčším anglicky hovoriacim národom na svete. Poviem to v krátkosti, každý tu hovorí anglicky, aj keď to nie je ich rodný jazyk (medzi sebou používajú svoj Tagalog, či dialekt Cebuano na Cebu)
Azda jedine negramotní ľudia anglicky nerozprávajú, ale po mesiaci v tejto krajine sme vetu „Do you speak English?“ nemuseli použiť ani raz. Pokojne vám na ulici v plynulej angličtine poradí 70-ročný dedko. Aby ste si to vedeli lepšie predstaviť, tak všetky nápisy, značky, aj oficiálne oznamy sú v angličtine. Alebo ešte jeden príklad. Keď čakáte napr. v rade u mobilného operátora, tak vás volá automat podľa čísla k prepážke. Z reproduktorov sa ozýva angličtina a nie preto lebo ste turista, ale automaticky.
3) Priateľskí a milí ľudia – myslím, že toto je „trademark“ väčšiny krajín z Juhovýchodnej Ázie. Usmievať sa neustále. Ja zatiaľ môžem porovnávať len s krajinami, ktoré sme v tomto regióne s Luckou navštívili, teda Thajskom, Vietnamom, Singapurom, či Malajzijským Kuala Lumpur.. Ale práve na Filipínach sa ľudia už rodia s tým najúprimnejším úsmevom na perách.
Ich úsmev nie je silený ako v niektorých ázijských krajinách. Ale ako inde aj tu platí, čím ďalej od veľkých miest a čím ďalej od turistov. Ešte ako dôkaz doplním, že často, keď sme na našich cestách v zahraničí stretli extra milých a radostných ľudí, tak na 90% to boli práve Filipínčania (jedných som v Singapure oslovil v dave turistov, či nie sú náhodou z Filipín…že podľa toho úsmevu..Akokoľvek to znie pritiahnuté za vlasy, tak samozrejme Áno, boli z Filipín 🙂 )
Ale samostatná kapitola sú deti. Ako som čítal aj názory iných, musím potvrdiť, filipínske deti sú neskutočne roztomilé a radostné stvorenia… Oni si azda ešte nestihli uvedomiť svoju chudobu, tak sú prirodzene šťastné, hlavne tu na ostrove Bantayan, kde naozaj nemajú nič ani ich spolužiaci, takže si nemajú čo závidieť (hlavne po nedávnom ničivom hurikáne Yolanda, ktorý tento ostrov skoro zrovnal so zemou.) Nehanbia sa vás plynulou angličtinou spýtať kam idete, ako sa voláte…
4) Nízke náklady na život – toto je tiež klasika medzi krajinami JV Ázie. Lacné jedlo, potraviny, a hlavne cestovanie. Oproti Thajsku si nemusíte dvakrát povzdychnúť, keď zjednávate cenu za dopravu. Často je aj prvá navrhovaná suma úplne v poriadku a fér.
Tiež sú tu mimoriadne lacné služby, napr. masáže. V centre CEBU sme nemali problém nájsť thajskú hodinovú masáž za 3 Eurá! Opakujem 3 Eurá. A to nie, že v nejakej diere, ale v jednej pobočke najväčšej siete masážnych salónov.
5) Krásne ženy – dúfam, že ma za toto Lucka nezabije. Ale spolu sme sa zhodli, že Filipínske ženy sú mimoriadne atraktívne. Niet sa čomu čudovať, prečo majú toľko svetových titulov krásy. A nezostali nepovšimnuté ani mnohými turistami zo západu. Veľa Američanov, Austrálčanov, či Európanov si aj v pokročilo veku našli svoju polovičku práve v tejto krajine.
Proste…it’s more fun in the Philippines!
Chcel by som sa vyjadriť ešte k tej bezpečnosti, ale nezmestilo sa mi to medzi dôvody návštevy Filipín.
Nebudem vám tu mazať med okolo huby a hovoriť o Filipínach ako najbezpečnejšej krajine na svete. Hlavne, keď som z videl len maličký kúsok. No z toho, čo som sa dozvedel od domácich, cestovateľov a taktiež z článkov a fór Internetu, tak pokiaľ sa vyhnete určitým miestam, (napr. južná časť ostrova Mindanao, kde vládne teroristická skupina z ISIS, prípadne najľudnatejšie mesto Manilla a zopár ďalších), uvidíte Filipíny v tom najkrajšom svetle. (Celý zoznam týchto lokalít ľahko vygooglite.). Ale aby som bol nestranný, Thajsko je v porovnaní bezpečnejšia krajina a začínajúcemu cestovateľovi ju určite odporučím skôr ako „vstupenku“ do JV Ázie (aj keď vysoký počet úmrtí turistov v tejto krajine je naozaj alarmujúci, hlavne kvôli nešťastiam na motorkách atď)
<pokračovanie nižšie>
Pikošky o Filipínach:
- Nelegálne rozvody: S Vatikánom je to jediná krajina sveta, kde sú rozvody zakázané. Tento zákon vraj vznikol ešte v dobách španielskej kolonizácie a súvisí s tým, aká je táto krajina silne katolícka. Viac ako 90% kresťanov. Riešiť sa to dá len tzv. anuláciou sobáša, ktorá je ale nesmierne zdĺhavá. (niekoľko rokov čakania)
- Balut: „kulinárska špecialita“: Husacie vajíčko, kde je zárodok nového života aj so zobáčikom a perím. Toto normálne celé zjete (samozrejme okrem škrupiny). Pochopiteľne, toto jedlo na menučkách reštaurácií nenájdete (tak ako v Thajsku červíky a lúčne koníky tiež bežne v menu nefigurujú). Ja som sa s tým zatiaľ stretol len na ulici. Chodí tu taký ujo na starom bicykli a hneď ako počujete jeho hlasné „Baluuut, baluuut“ , viete, čo má skryté vo vreci za sedadlom. Ja som sa na ochutnanie tejto delikatesy zatiaľ neodhodlal, aj keď svojím argumentom „Try it, it will make you stronger!“ trošku nalomil istý Američan….ale nie, keď sa vrátime na Slovensko, môžete sa mi pokojne pozrieť do očí :).
- Nožíky: Tie tu proste pri svojom tanieri v reštike neuvidíte. Takmer výlučne dostanete vidličku a lyžičku. Domáci mi na to povedali, že načo majú po nás turistoch umývať tristo príborov 😀 . Keď oni aj tak jedia rukami a aj tá lyžička s vidličkou je už dosť príborov na stole. Hmm, ale zjesť steak bez nožíka? Vo Filipínach si musíte zvyknúť…
- Oslovovanie: Každý vás oslovuje Sir alebo Madame (pán, alebo dáma) – neviem, či je to špecialita výhradne na Filipínach, ale až kým sa s vami niekto úplne nespriatelí, tak vás bude oslovovať takto. Mne osobne ale toto oslovovanie neimponuje. Človek sa cítí tak trošku nadradene…Na druhej strane je fayn, že cítite, ako si turistov domáci vážia.
- Kohútie zápasy: národný šport, alebo zábavka? Neviem ako to správne pomenovať, ale domáci to s touto hrou myslia smrteľne vážne. Azda neexistuje vo Filipínach mesto, provincia, dedinka, kde by nemali nejakú arénu na kohútie zápasy. Väčšina rodín tu kvôli tomu chová výhradne kohútov. Okrem neustáleho kikiríkania si môžete na každom rohu všimnúť týchto bojovníkov priviazaných šnúrkou o plot. Veľa billboardov a reklám propagujúcich tú správnu výživu pre „výhercov“ atď. Nie, nie, pozrieť sme sa neboli ani na jednom zápase. Proste jeden z kohútov musí zomrieť aby bol určený výherca a my Europánia proste na toto žalúdok nemáme (aspoň teda ja s Luckou).
Tak čo? Kedy idete na Filipíny? A ešte jedna rada, ktorá tu už trochu zaznela. Nekupujte si prosím letenku do Manilly, nielenže sú letenky z Európy do tohto mesta mimoriadne drahé, je dosť možné, že vás ošklbú už rovno na letisku (ako sa stalo jednému backpackerovi, ktorého sme stretli vo Vietname, a o peniaze ho pripravil nenásytný colník…). A takéto uvítanie predsa nechcete mať… Dobrá kombinácia je kúpiť si lacné letenky napr. do Kuala Lumpur, Singapuru atď. a odtiaľ nejakým „lowcostom“ (napr. vynikajúci AirAsia) priamou linkou na vybraný ostrov ;-). Alebo pre dobrodružnejšie povahy môžete letieť mimoriadne lacno už z Dubaja cez nízkonákladovku Cebu Pacific.
PS: Na Filipínach (len CEBU a okolie) sme strávili presne 1 mesiac kým nám neskončili víza. Náš itinerár bol CEBU city – Oslob – Moalboal – Bantayan Island
Môj fotoalbum aj s komentármi si môžete pozrieť tu:
